TomasBlasko

Pri zápisoch do Obchodného registra je ten potrebné podložiť ex lege prílohami, ktoré preukazujú splnenie požadovaného. Skutočnosť, že sa formuláre na zápis/zmenu údajov v ORSR vyzerá na prvý pohľad inak na tejto povinnosti nič nemení. Síce sa formuláre trochu opticky zmenili, obsah dokumentov požadovaných zákonom na preukázanie jednotlivých zmien (prvozápisu) ostal v platnosti. Samozrejme, tieto prílohy je potrebné osvedčiť u notára (väčšinu) a ich textácia taktiež nie je ľubovoľná a podlieha požadovanému prísne formálnemu obsahu. Dokumentáciu je potrebné obsahovo pripraviť a formálne (vrátane príslušného formulára) spracovať a následne podať na registrový súd tak, aby sa uvedené mohlo objaviť v Obchodnom registri SR. Ak to chcete mať aj vy korektne urobené a časovo efektívne, radi Vás budeme týmto procesom sprevádzať. Neváhajte sa na nás obrátiť, radi Vám aj s uvedeným pomôžeme !

V § 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj „katastrálny zákon“): „Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.“ V systémoch katastra nehnuteľností sa nachádza všetka dokumentácia, ktorá slúži pre jeho riadny chod. Tieto dokumenty sú čo do údajov vysoko-citlivými a obsahujú (okrem iných osobných údajov) aj rodné čísla zúčastnených, ak ide o fyzické osoby. Okrem iného, rodné čísla sú chápané ako osobitné osobné údaje, ktoré sú vnímané napr. GDPR citlivejšie (samozrejme, štátny orgán nieje GDPR viazaný ale keby ktokoľvek zo súkromnej sféry mal únik takto citlivých osobných údajov, sankcie sú zásadné). Ďalším nemenej podstatným momentom je daňová stránka veci. Ak by tento kyberútok pretrvával až do februára, môže nastať problém, kedy sa má odvádzať daň a nie je jasné zdaňovacie obdobie u podnikateľov. Nehovoriac o dani z príjmu, ktorá sa má zaplatiť z dohodnutej odplaty a tá môže byť naviazaná napr. na povolenie vkladu vlastníckeho práva. Ďalším problémom sú právne účinky a realizácia úhrad, ktorá môže byť naviazaná na rozhodnutia okresných úradov, katastrálnych odborov. Nehovoriac o notárskych úschovách, kde po skončení útoku môže dôjsť ku povoleniu vkladu a finančné prostriedky podliehajúce notárskej úschove sa vrátia späť zložiteľovi pre  uplynutie času a pod.. Ako krok, ktorý máte vo svojich rukách je kvalitné spracovanie príslušnej zmluvy a podanie kvalifikovaného návrhu na okresný úrad katastrálny odbor. Taktiež je vhodné nastaviť podmienky prevodu tak, aby to reflektovalo reálny cieľ. Neváhajte sa na nás obrátiť, radi Vám aj s uvedeným pomôžeme !

Prajeme Vám krásne prežitie vianočných sviatkov, príjemnú atmosféru v kruhu blízkych, šťastie a lásku po celý Nový rok 2025! Sme tu pre Vás od 03.01.2025. Ďakujeme za spoluprácu a prajeme veľa osobných a pracovných úspechov a dobrej energie. Tím Blaško & partners

Výsledok podnikania obchodných spoločností je ovplyvňovaný viacerými kritériami. Dôsledkom toho je, že bonita firiem a prípadný úver na podnikanie môže byť čo do výšky modifikovaný zo strany banky. Je tomu tak preto, že peňažné zdroje patriace banke  chce banka čo do najvyššej miery „poistiť“, preto si overuje bonitu subjektu, ktorému peňažné prostriedky požičiava. Kapitálové fondy sú akýmsi vkladom spoločníka (nemusia byť len vložením peňažných prostriedkov na účet), ktorý nechce síce zvýšiť základné imanie avšak chce v istej forme svoje peňažné prostriedky poskytnúť aj (nie výlučne) pre zvýšenie možnosti navrátenia úveru a zvýšenie bonity obchodnej spoločnosti. Len doplníme, vklad kapitálového fondu v obchodných spoločnostiach sa zistí z príslušnej účtovnej závierky, teda tento efekt je nemožné dosiahnuť ihneď. Samozrejme, kapitálový fond nie je na tento účel terminovaný a jeho použitie je širšie. Pre jeho vyplatenie platí zákaz vrátenia vkladu spoločníkovi ak je spoločnosť v kríze (resp. by sa v dôsledku takého postupu do krízy dostala), rovnako tak je potrebné oznámenie o rozhodnutí o vyplatení kapitálového fondu zverejniť v Obchodnom vestníku SR (čomu musí predmetné rozhodnutie predchádzať). Či už je to možnosť poskytnutia kapitálového fondu alebo naopak, potreba jeho vyplatenia, ide o zákonom prísne regulovaný proces, ktorého ignorácia môže mať aj trestnoprávne následky. Neváhajte sa preto na nás obrátiť.

S účastníctvom konkurzného konania sú spojené práva a povinnosti, ktorých definovanie je kľúčovým atribútom a môže mať vplyv na priebeh konkurzného konania. Kto je považovaný za účastníka konkurzného konania hovorí priamo § 24 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „ZKR“). Definícia účastníka konania je taxatívne daná a nie je možné ku výkladu tohto pojmu pristupovať extenzívne. Je to logické a je to dané tým, že konkurzné konanie nie je verejne a neobmedzene dostupným zdrojom informácií, do ktorého môže ktokoľvek a kedykoľvek napr. nahliadať (nie len do spisu ale aj do osobných údajov dotknutých subjektov. Samozrejme, základná premisa účastníctva je ustanovená v § 24 ods. 1 ZKR, podľa ktorej je účastníkom – dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Samozrejme ďalšie ustanovenia tento pojem rozvíjajú, napr. čo do zmeny účastníctva a pod.. Či ste alebo nie účastník konkurzného konania, má vplyv aj na to, či napr. nie ste podriadený účastník konkurzného konania čoho dôsledkom je aj oklieštenie hlasovania a aj na uspokojovanie. Neváhajte sa obrátiť so svojou právnou agendou na nás, aby ste si Vaše práva vedeli čo najlepšie chrániť.

Nepodnikatelia si tieto pojmy často mýlia a zaraďujú ich komplexne pod pojem daň. Nie je sa čomu diviť, keďže nie sú okolnosťami motivovaní rozlišovať dane. Už samotný názov hovorí, čoho sa ktorá daň týka. Aj keď nie sú priamo motivovaní nepodnikatelia rozlišovať uvedené, každého jedného sa týkajú. Tovary a služby, ktoré nadobúdame alebo scudzujeme podliehajú daňovému zaťaženiu, čo je priamo rozpísané na daňovom doklade a čo sa priamo úmerne ukáže na výstupnej cene (keďže podnikatelia budú daňové zaťaženie reflektovať do cien produktov). Naopak, podnikatelia sa snažia o čo najnižšie daňové zaťaženie, čoho následkom môžu a nemusia byť rozsiahle správno-právne výstupy a trestnoprávne konania. Samozrejme treba podotknúť, že výlučne ak konanie napĺňa znaky požadované zákonom pre jeho klasifikáciu ako určitého nekalého optimalizačného konania. Keďže aj na príslušných úradoch a oddeleniach pracujú ľudia, ktorí môžu pochybiť, začatie akéhokoľvek konania ešte neznamená nepriaznivý výsledok. Neváhajte sa obrátiť so svojou právnou agendou na nás, problematika je komplikovaná ale radi sa jej riadne povenujeme.

Obchodný register je verejný zoznam, ktorého obsah je zákonom ustanovený a ktorého neverejnou súčasťou sú aj dokumenty reflektujúce daný zápis. Dôležitým aspektom pre vyvodzovanie zodpovednostného vzťahu je viacero. Prvým zásadným aspektom je, či tretia osoba mohla disponovať informáciu, teda či bola verejne dostupná. Keďže v zmysle § 27 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platí zákonná premisa, že zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Samozrejme liberovanie v prípadnom spore nie je automatické a rozhodujúcim bude aj faktor, či daná osoba informáciou/listinou o zatiaľ nezapísanom vstupe vedela. Je tomu tak preto, že mohlo dôjsť k zásadným zmenám v obchodnej spoločnosti avšak tretie strany o tom nevedia, alebo sa preukáže, že o tom vedeli. Je pravdou aj tvrdenie, že napr. konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý bol zvolený valným zhromaždením, môže od tohto momentu konať, avšak zápis v ORSR tomu ešte nemusí zodpovedať (ešte nebol zapísaný, nepodal sa v ustanovenej lehote návrh, podal sa návrh neskôr ako koná a pod.). Je množstvo situácií, ktoré sa dajú predvídať ale aj množstvo takých, ktoré sa predvídať nedajú a preto je potrebné tie posúdiť individuálne. Neváhajte sa nám zdôveriť s vašim problémom, radi Vám pomôžeme.

Medzi nájmom a výpožičkou je zásadný rozdiel. Obe sú zakotvené v príslušných zmluvách (nájomná zmluva a zmluva o výpožičke) a obe sú zakotvené v Občianskom zákonníku. To je základný moment, čo ich spája (samozrejme je ich viac, ale nie je zo predmetom tohto článku). Úvodom je potrebné deliť, či sa predmetná zmluva týka hnuteľných vecí alebo nehnuteľných vecí, keďže zákon s nedostatkom splnenia náležitostí na formu spája neplatnosť zmluvy. Základným momentom výpožičky je bezodplatnosť, kdežto nájom sa vyznačuje svojou odplatnosťou. Neexistuje možnosť, aby išlo o nájom a prenecháva sa vec do užívania bezodplatne. A ak nájomná zmluva obsahuje odplatu vo výške 1,-€, môže byť vyhodnotená ako obchádzanie zákona Je pravdou, že úkony sa vykladajú podľa svojho obsahu, avšak správne nastavenie vie eliminovať otázky do budúcna. Z uvedených dôvodov sa na nás neváhajte obrátiť, radi budeme nápomocní a spolu to dotiahneme k požadovanému.

Správca konkurznej podstaty je oprávnený konať v mene a na účet úpadcov (úpadca je osoba spĺňajúca atribúty dané zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov). Cieľom správcu je speňažiť majetok úpadcu a z výťažku po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate uspokojiť prihlásených konkurzných veriteľov. Samozrejme, aby sa eliminovala akákoľvek svojvôľa zo strany konkurzného správcu, existujú zákonné limitácie jeho konania v súvzťažnosti na príslušný orgán, ktoré budú v zákonnom zložení tvorené veriteľmi prípadne súdom. Kto bude príslušným orgánom závisí od toho, či majetok patrí do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty a teda kto v konečnom dôsledku bude mať vplyv na jeho speňaženie (či veriteľský výbor, či oddelený veriteľ, prípadne obaja v pomere). Ide o dosť komplikovanú problematiku a radi Vám aj s uvedeným poradíme, aby mohol byť majetok speňažený a aby v zákonnom rozsahu bola možnosť sa riadne uspokojiť.

Pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dochádza častokrát ku vzniku subsidiárneho právneho vzťahu, ktorým je zodpovednostný vzťah (alebo nárok na náhradu škody). V predošlom článku sme sa venovali dualite právnej úpravy a teda existencii Obchodného a Občianskeho zákonníka popri sebe. Uvedené nepopierame, a contrario, je dôležitým aspektom posúdenie uplatňovania a zaradenia vzťahu pod správnu právnu úpravu. Má to zásadný vplyv aj na dĺžku premlčacích lehôt. Samozrejme, nie je to na voľnej úvahe podnikateľa kde tento vzťah zaradí, riadi sa to prísnymi zákonnými pravidlami. Nehovoriac o trestnom práve, kde poškodený musí svoj nárok na náhradu škody uplatniť do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu a aj tak na 90% nebude súd v súdnom trestnom konaní rozhodovať o škode ale poškodeného odkáže so svojim nárokom na náhradu škody na uplatnenie v civilno-právnom adhéznom konaní. Len nárok na náhradu škody je pri odsudzujúcom rozsudku iný, premlčanie je iné atď.. Neváhajte sa na nás obrátiť aby sme vedeli riadne (hlavne včas) uplatniť Váš nárok na náhradu škody a predbežne zaujať stanovisko k jeho vymáhateľnosti.