Zákon č. 7/2005 Zbierky zákonov upravuje insolvenčné konanie v Slovenskej republike a poskytuje rôzne možnosti pre fyzické a právnické osoby, ktoré majú problémy so splácaním svojich dlhov. Medzi dvoma dôležitými možnosťami, ktoré tento zákon poskytuje, sú konkurz a reštrukturalizácia. Hlavnými rozdielmi medzi nimi sú: 1. Cieľ: Konkurz: Konkurzné konanie sa zameriava na uspokojenie veriteľov predajom majetku dlžníka. Cieľom je zabezpečiť, aby veritelia mali v čo najvyššej možnej miere uspokojené svoje pohľadávky na základe poradia stanoveného zákonom. Reštrukturalizácia: Reštrukturalizačné konanie je zamerané na zachovanie činnosti dlžníka a obnovenie jeho finančnej stability. Cieľom je dosiahnuť dohodu medzi dlžníkom a jeho veriteľmi o znížení dlhu, reštrukturalizácii dlhu alebo iných opatreniach, ktoré umožnia dlžníkovi pokračovať v obchodných činnostiach. 2. Proces: Konkurz: Konkurzný proces zahŕňa speňaženie všetkého majetku dlžníka, ktorý sa predá a výťažok sa použije na uspokojenie veriteľov v poradí stanovenom zákonom. Reštrukturalizácia: Proces reštrukturalizácie sa snaží dosiahnuť dohodu medzi dlžníkom a veriteľmi o nových podmienkach splácania dlhu, znížení dlhu alebo iných opatreniach na zmiernenie finančných problémov dlžníka. 3. Výsledok: Konkurz: Výsledkom konkurzu je predaj jeho majetku s cieľom uspokojiť veriteľov. Dlžník je následne vymazaný z obchodného registra. Reštrukturalizácia: Cieľom reštrukturalizácie je zachovať dlžníka a obnoviť jeho finančnú stabilitu. Môže zahŕňať nové dohody o splatení dlhu, obsahuje dlhodobý plán splácania, zníženie dlhu a podobné opatrenia, ktoré umožnia dlžníkovi pokračovať v obchodných aktivitách. Rozdiel medzi konkurzom a reštrukturalizáciou závisí od konkrétnych okolností a cieľov dlžníka a veriteľov. Reštrukturalizácia sa obvykle uprednostňuje, ak existuje šanca na obnovenie fungovania dlžníka a jeho dlh by mohol byť znížený tak, aby ho bol dlžník schopný v dohodnutej výške a za dohodnutých podmienok splácať. Konkurz sa aplikuje v prípadoch, keď reštrukturalizácia majetku je vylúčená a dlžník nemá vôľu ďalej vykonávať činnosť (teda jeho majetok sa speňaží, čiastočne sa uspokoja veritelia a zanikne).

Osobná účasť v podnikaní je v dnešnom ekonomickom prostredí veľmi rôznorodá, a to platí aj pre Slovenskú republiku. Okrem tradičných spoločností s obmedzenou zodpovednosťou alebo akciovej spoločnosti, ktoré sú známe svojimi jasnými právnymi štruktúrami, existuje aj také špecifické usporiadanie ako tichý spoločník. Tento koncept je dôležitý pre tých, ktorí chcú investovať do spoločnosti, ale zároveň nechcú byť aktívnymi účastníkmi jej riadenia. Tichý spoločník je koncept, ktorý umožňuje jednotlivcom zúčastniť sa na podnikaní bez aktívnej účasti na riadení alebo správe spoločnosti. To znamená, že tichý spoločník neovláda denný chod podniku a nemá povinnosť rozhodovať o jeho prevádzke. Na druhej strane má právo na zisk, ktorý spoločnosť generuje. Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.) definuje tichého spoločníka ako osobu, ktorá sa zúčastňuje na ziskoch a stratách obchodnej spoločnosti. Je dôležité zdôrazniť, že právna úprava tichého spoločníka poskytuje spoločnosti a tichému spoločníkovi veľkú flexibilitu pri dohodovaní sa na konkrétnych podmienkach ich vzťahu. Hlavnými aspektmi tichého spoločníka podľa zákona 513/1991 Zb. sú: Je dôležité mať na pamäti, že právna úprava tichého spoločníka môže byť pomerne komplexná, a preto je vhodné konzultovať so špecializovaným právnikom alebo právnym poradcom pri uzatváraní dohôd a zmlúv týkajúcich sa tohto usporiadania. Tichý spoločník môže byť atraktívnou možnosťou pre tých, ktorí chcú investovať do podniku, ale nechcú sa angažovať v jeho bežnej prevádzke. Obchodný zákonník poskytuje dostatočnú právnu ochranu pre tichých spoločníkov a umožňuje im účinne sa zúčastňovať na ziskoch a stratách spoločnosti. Radi pomôžeme aj s uvedeným, neváhajte sa na nás obrátiť.

Hlasovanie je jedným zo základných práv, ktoré sa odvíja od správneho prihlásenia pohľadávok a ich výšky a nepopretie správcom, prípadne jej uznanie správcom/súdom. V tomto článku sa budeme zameriavať na hlasovanie v konkurze, hlasovanie v reštrukturalizácií má svoje špecifiká, s ktorými v prípade potreby vieme pomôcť taktiež. Prvým dôležitým aspektom, je včasné prihlásenie pohľadávky. Na začiatok plynutia zákonných lehôt je relevantné zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku. Od tohto momentu sa počíta základná prihlasovacia lehota, ktorá bude mať ďalej vplyv na priznanie hlasovacích práv (podstatné najmä, no nie výlučne na hlasovanie na prvej schôdzi veriteľov). Samozrejme, stále platí, že prihlásenie pohľadávky má svoje obsahové a formálne náležitosti a nedodržanie týchto náležitostí ma za následok neprihliadanie na prihlášku prípadne popretie prihlásenej pohľadávky správcom (v zákonom ustanovenej lehote a forme). Hlasovanie má svoje špecifiká, pričom sú pre časovú nadväznosť dôležité od prvej schôdze veriteľov (výmena správcu, voľba veriteľského výboru) cez ďalšiu pôsobnosť v konkurzoch a budú mať svoj podiel aj na tvorbe a účasti vo veriteľskom výbore, ktorý je exekutívnym orgánom v konkurze a ktorý riadi konkurz s jeho priebehom. Pre správne prihlásenie pohľadávok a následne zastupovanie na schôdzi veriteľov nás neváhajte kontaktovať, sme tu pre Vás a radi Vám pomôžeme.

Zodpovednosť za škodu je veľmi široký pojem, ktorý sa chápe v rôznych situáciách rozdielne avšak jeho právna stránka musí byť pre vyvodenie zodpovednosti zachovaná. Zodpovednosť za škodu je upravená duálne v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Rovnako tak v Občianskom zákonníku je ďalšie členenie všeobecnej a konkrétnej zodpovednosti za škodu. Pre uplatnenie zodpovednosti za škodu ale vždy musia byť naplnené tri základné prvky, a to vznik škody, kauzálny nexus a porušenie povinnosti. Tieto tri základné prvky sú esenciálnymi pre vyvodenie zodpovednosti avšak nemusia postačovať ak ide o konkrétnu zodpovednosť za škodu. Pri zodpovednostnom vzťahu ďalej hrá zásadnú úlohu premlčanie, teda plynutie času s ktorým právo spája zmenu vymáhateľnosti pohľadávky na súde. Uplynutím premlčacej lehoty sa pohľadávka stane naturálnou obligáciou a z povinnosti jej úhrady sa stane právo jej úhrady, teda je právne nevymáhateľná a jej prípadná úhrada nie je bezdôvodným obohatením. Čas zohráva pri naplnení všetkých zákonných predpokladov zásadnú úlohu a je potrebné prvotne posúdiť, či je nárok pravdepodobný. Radi pomôžeme aj s uvedeným, neváhajte sa na nás obrátiť.

Občiansky zákonník (40/1964 Zb.) a Obchodný zákonník (513/1991 Zb.) sú samostatné kódexy, majúce svoje pravidlá a špecifiká. Nikdy neupravujú identický prípad v identickom rozsahu. Existujú popri sebe, avšak ich vecná príslušnosť ich rozlišuje. Existujú popri sebe, avšak sú prípady, kedy identický záväzkový vzťah upravujú odlišne, prípadne ho neupravuje Obchodný zákonník vôbec alebo len dopĺňa právnu úpravu Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý je lex generalis. Niektoré základné piliere nemá Obchodný zákonník špeciálne upravené a použije sa právna úprava uvedená v Občianskom zákonníku, prípadne právna úprava uvedená v Občianskom zákonníku doplnená o jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka (ak ide napr. o obchodnoprávny záväzkový vzťah). Občianskoprávny vzťah sa nemôže riadiť obchodnoprávnou úpravou avšak obchodnoprávny vzťah sa môže riadiť občianskoprávnou úpravou a do akej miery sa ňou riadi, závisí od viacerých premenných (niektoré prvky vzťahu ako napr. výklad pojmu právny úkon sa ňou budú riadiť vždy). Či sa na daný vzťah vzťahuje jedno alebo druhé právo je potrebné pri príprave jednotlivých podkladov vedieť. Rovnako tak ide o dôležitý moment pri ustanovení jednotlivých práv a povinností, ktoré môžu byť, napr. v rámci súdnych konaní,  upravené odlišne ako je predpoklad (napr. premlčanie). Aby sa dodržala forma a aby sa dodržal požadovaný obsah, neváhajte nás kontaktovať a uvedeným procesom vrátane prípravy dokumentov Vás radi budeme sprevádzať.

Začatie a vyhlásenie konkurzu sú rozdielne momenty, s ktorými právna úprava spája rôzne právne účinky. V tomto článku sa venujeme konkurzom začatým na návrh veriteľa, ergo nie z iniciatívy dlžníka. Začatie konkurzu je viazané na zverejnenie uznesenia o začatí konkurzu v Obchodnom vestníku SR. Od toho momentu sa počítajú príslušné zákonné lehoty, najmä lehota na vyjadrenie sa ku skutočnostiam nasvedčujúcim platobnú neschopnosť dlžníka. Aj uvedené začatie nie je vždy nasledované vyhlásením konkurzu a existujú zákonné možnosti ako tento proces zastaviť. Pre lepšiu predstavu, začatie konkurzného konania má tieto účinky: V prípade naplnenia zákonnej premisy danej pre účely vyhlásenia konkurzu (čomu v prípade dlžníckeho návrhu predchádza začatie konkurzného konania) sú účinky rozsiahle a popísané podrobne v § 44 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov. Tieto procesy sú komplikované, majú svoje zákonitosti a sú s nimi spojené rôzne účinky. Neváhajte sa na nás obrátiť, radi Vám pomôžeme s prípravou, realizáciou a právnou stratégiou. Spolupracujeme s viacero správcami konkurznej podstaty a advokátskymi kanceláriami zameranými na uvedené, preto určite nájdeme kvalitné a vhodné riešenie.

Podnikanie prostredníctvom obchodných spoločností je alternatíva, ktorú pripúšťa právny poriadok. Ak ste sa rozhodli pre danú alternatívu, je potrebné vypracovať ku uvedenému príslušné dokumenty. Obchodné spoločnosti sa môžu zakladať aj za iným účelom ako podnikanie, nie je to ale štandard a v článku sa uvedeným obchodným spoločnostiam nevenujeme. Od skutočnosti, ako bude obchodná spoločnosť vyzerať, teda kto bude konať v jej mene, aká bude výška základného imania, kde bude umiestnené sídlo a samozrejme, aká forma obchodnej spoločnosti je vhodná na daný účel. Pre dané nastavenie obchodnej spoločnosti sú isté zákonné limity, ktoré je potrebné rešpektovať. Samozrejme, pri akceptácií zákonných limitov, je množstvo dispozitívnych ustanovení, ktorých správne nastavenie má vplyv na vlastnícku štruktúru, exekutívu, hlasovanie, delenie zisku a pod.. Rovnako tak pri zmene údajov už zapísaných v Obchodnom registri SR je potrebné rešpektovať zákonné požiadavky, inak proces registrácie prebiehajúci na súde sa skomplikuje a nemusí byť úspešný. Zmena môže mať dispozitívne alebo konštitutívne účinky a jej registrácia do Obchodného registra SR môže mať vplyv na moment účinnosti uvedenej zmeny voči tretím osobám. Aké účinky zákon spája so zápisom do ORSR, prípadne zmenou zapísaných údajov vám radi zodpovieme po naštudovaní danej problematiky. Radi pomôžeme aj s uvedeným, neváhajte sa na nás obrátiť.

Cieľom každého konkurzu je dosiahnuť v čo najvyššej možnej miere uspokojenie veriteľov. Také uspokojenie má svoje pravidlá a genézu. Pri speňažovaní majetku, ktoré časovo predchádza rozvrhu a následnému aktu upokojenia/úhrady pohľadávok jednotlivých veriteľov, je v prvom rade potrebné zodpovedať základnú otázku, či ide o zabezpečeného veriteľa alebo nezabezpečeného veriteľa. S inštitútom zabezpečeného veriteľa (ktorý si riadne v konkurze včasne uplatnil svoje zabezpečovacie právo) súvisí uspokojovanie z oddelenej podstaty, a to podľa poradia existencie zabezpečenia (po uspokojení príslušných pohľadávok proti podstate). Po úplnom uspokojení prednostného veriteľa, ide  na rad ďalší veriteľ a prevyšujúca čiastka sa vydá v prospech všeobecnej podstaty. To neplatí pre majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu. Pre nezabezpečených veriteľov je príslušná všeobecná podstata, z ktorej sa uspokojujú pomerne podľa výšky prihlásených pohľadávok (inak ako je tomu pri oddelenej podstate). Či konkurzný správca zaradil majetok do príslušnej podstaty alebo ide o komplexné zastupovanie v konkurze, neváhajte sa na nás obrátiť, radi Vám pomôžeme.

Existencia a pluralita veriteľov je imanentnou zložkou, ktorej pôsobenie v orgánoch je regulované v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien s doplnkov. V rámci konkurzu treba rozlišovať schôdzu veriteľov (prvá schôdza veriteľov sa ex lege zvoláva správcom) a veriteľský výbor, ktorého úlohou je zastupovať efektívne veriteľov a operatívne konať tak, aby výsledok bol priaznivý a správca mohol svoju úlohu riadne vykonávať. Inak povedané, zvolanie prvej schôdze veriteľov je povinnosťou správcu, v rámci ktorého sa spomedzi členov schôdze veriteľov vyberajú traja prípadne piati členovia, ktorí majú najvyšší počet hlasov pri hlasovaní. Môže nastať situácia, kde veriteľský výbor nie je zvolený a jeho funkciu vykonáva príslušný súd. Je vhodné sa nechať zastúpiť advokátskou kanceláriou, ktorá sa v danej oblasti vie zorientovať, keďže ide o dosť špecifickú problematiku. Radi pomôžeme aj s uvedeným, neváhajte sa na nás obrátiť.

Zákon č. 527/2002 Z. z. hovorí o dražbách s prívlastkom dobrovoľná. V skutočnosti však prevažujú situácie, kde nie je dražba dobrovoľnou a je prostriedkom, ktorým veriteľ vie v prípade núteného predaja vymôcť (čiastočne) svoju pohľadávku. Najčastejším (no nie výlučným) spôsobom predaja majetku vo forme dražby je predaj majetku exekútorom (vymoženie úhrady pohľadávky priznanej exekučným titulom) prípadne predaj majetku v rámci konkurzu. Dražba si vykonáva osobou dražobníka, a to na adrese a o čase vopred zverejnenej v oznámení o konaní dražby. V danom oznámení sú všetky podrobnosti uvedené v § 17 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. V akomkoľvek postavení sa nachádzate, radi aj s uvedeným pomôžeme. Neváhajte nás kontaktovať.