Súdne rozhodnutia majú svoje účinky, medzi ktoré nepochybne patrí aj ich právoplatnosť a vykonateľnosť. V tomto článku sa zameriame na vykonateľnosť súdnych rozhodnutí, ktorá nemusí byť totožná s ich právoplatnosťou. Konkrétne je reč o predbežne vykonateľných rozhodnutiach. Najčastejšie sa tento pojem spája so zabezpečovacími opatreniami a neodkladnými opatreniami, kde je nevyhnutné pomery strán upraviť „dočasne“ (neodkladné opatrenie môže mať aj vlastnosť trvalej úpravy pomerov). Predbežná vykonateľnosť môže túto naliehavosť zabezpečiť. Či súd zhodnotí uvedené skutočnosti ako naliehavé (nie je to automatické) je na jeho úvahe, kvalitné spracovanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia) je prvým krokom k úspechu a jeho nariadeniu. Predbežná vykonateľnosť je automaticky spojená s uvedenými rozhodnutiami a nie je potrebné o tú dodatočne žiadať Radi pomôžeme aj s uvedeným, neváhajte sa na nás obrátiť.

Zmluva o dielo je jedná z najbežnejších zmlúv, ku ktorým uzatvoreniu pri výkone podnikateľských aktivít dochádza. Zmluva o dielo môže byť ústna alebo písomná. V prípade potreby preukázania znenia dohody na niektorých okolnostiach sa určite odporúča tú písomne uzavrieť. Prvotne je potrebné povedať, že zmluva o dielo je komplexne upravená v obchodnom aj občianskom zákonníku. Povaha subjektov je pre zvolenie správnej právnej úpravy esenciálna, pričom každá z týchto úprav má svoje osobitosti. Rovnako tak je tenká hranica medzi kúpnou zmluvou a zmluvou o dielo. V čom spočíva zmluvný záväzok (resp. čo prevažuje) je momentom určujúcim pre správne práve zaradenie záväzku, čo má vplyv na právnu úpravu aplikujúcu v jednotlivom prípade. Uvedené skutočnosti sú dôležitým aspektom pre vyhodnotenie pod aký právom upravený štatút daný právny úkon zaradíme a kto za čo nesie zodpovednosť. Či už je to jednorazová záležitosť alebo ide o viacero a komplexných zmlúv, je potrebné tie správne zaradiť resp. vypracovať. Ide o komplexnú problematiku, ktorú vždy je potrebné individuálne posúdiť, keďže neexistuje univerzálny návod na riešenie. Radi pomôžeme aj s uvedeným, neváhajte sa na nás obrátiť.

Odporovateľnosť právnych úkonov je separátne upravená v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj „ZKR“). V tomto článku sa budeme venovať odporovateľnosti podľa ZKR, nie zákona č. 40/1964 Zb.. Odporovateľnosť právneho úkonu je zákonná možnosť napadnutia účinnosti právneho úkonu, ktorým sa mal z konkurzného konania vyviesť majetok. Tak ako všetko, aj odporovateľnosť má svoje osobitosti a pravidlá a nie je generálnym nástrojom v rukách veriteľov, ktorý môžu kedykoľvek a čomukoľvek odporovať. V rámci konkurzných konaní môže právnemu úkonu odporovať konkurzný správca a za istých okolností aj veriteľ. Ak majú veritelia konkrétnu vedomosť o konkrétnom odporovateľnom právnom úkone, ktorý sa uskutočnil v odporovacej lehote, ktorý nie je premlčaný a ide o úkon dlžníka, je na nich aby svoje práva riadne uplatnili. Treba si ale uvedomiť, že odporovateľný nie je akýkoľvek úkon, ide o niekoľkoročný súdny spor a v prípade jeho úspechu, neznamená uvedené automatické uspokojenie pohľadávky veriteľa v celosti. Ak sa nejaký majetok dostane do konkurzu a príslušnej majetkovej podstaty, ten sa bude po odrátaní pohľadávok proti podstate uspokojovať podľa systematiky prihlásených pohľadávok zo zoznamu pohľadávok. Ide o situáciu, ktorú treba dôkladne posúdiť preto Vám aj v tejto veci radi pomôžeme, neváhajte sa na nás obrátiť.

Pohľadávky je potrebné uplatniť v zákonom predpísanej forme. Forma uplatnenia závisí od právneho štatútu, ktorý obchodná spoločnosť požíva. Ak sa už obchodná spoločnosť dostane do konkurzu, je potrebné si svoje pohľadávky prihlásiť do konkurzu. Pre možnosť upokojenia pohľadávky v akomkoľvek rozsahu je prvotne potrebné si ju riadne prihlásiť, pričom toto prihlásenie musí spĺňať atribút aj formy aj obsahu. Prihlášku je potrebné uplatniť elektronicky, prostredníctvom na to určeného postupu. Inak sa na takú prihlášku nebude v konkurze ani prihliadať a hneď prvý atribút pre možnosť uspokojenia pohľadávky absentuje. Náležitosti na obsah uplatnenej pohľadávky je potrebné jednotlivo posúdiť, pričom treba vziať do úvahy ako pohľadávka vznikla, či je judikovaná, či nie je premlčaná, keďže ujasnenie obsahovej časti uplatnenej pohľadávky má vplyv pre existenciu popieracieho dôvodu konkurzného správcu. Ide o komplexnú tému, ktorú treba posúdiť. Radi Vám aj s uvedeným pomôžeme.

Každá obchodná spoločnosť si musí zvoliť svoje obchodné meno, pod ktorým podniká / vykonáva právne úkony (§8 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov). Ide o názov obchodnej spoločnosti, i keď slovo názov považujeme za extenzívnejšie ako obchodné meno. Názov vo všeobecnosti môže byť pomenovanie, ktoré požíva daná obchodná spoločnosť avšak obchodné meno je uvedené v Obchodnom registri SR. Obchodné meno je tvorené z kmeňa obchodného mena – pomenovanie a z prívlastku identifikujúceho o aký druh obchodnej spoločnosti ide. O zápise obchodného mena rozhoduje príslušný registrový súd, ktorý ho v prípade splnenia zákonných požiadaviek zapíše do Obchodného registra SR. Obchodné meno je rovnako tak potrebné odlišovať od slovného alebo audiovizuálneho loga zaregistrovaného ako ochranná známka, ktoré môže a nemusí byť z obchodným menom zhodné a ktoré požíva úplne inú ochranu ako obchodné meno. Či ide len o pomenovanie, obchodné meno alebo ochrannú známku, akú ochranu požíva uvedené a ochrany čoho sa dá domáhať treba jednotlivo zvážiť a podľa toho zvoliť postup. Radi pomôžeme aj s uvedeným, neváhajte sa na nás obrátiť.

V prvom rade treba rozlišovať medzi prevodom a prechodom vlastníckeho práva. V tomto článku sa budeme venovať prevodu vlastníckeho práva ako prejavu vôle smerujúcemu ku zmene vlastníka. Prevod vlastníctva je možný viacerými a rôznymi spôsobmi, najštandardnejšie sa tak deje na základe kúpnej zmluvy (odplatný prevod) alebo darovacej zmluvy (bezodplatný prevod). Povaha predmetu prevodu (hnuteľná alebo nehnuteľná vec) je zásadná, keďže účinnosť prevodu danej veci je rozličná. Rovnako tak je potrebné rozlišovať, o akú formu prevodu vlastníckeho práva ide, pretože formy v akej sú vyhotovené dokumenty sú rozdielne podľa podmienok kladených právnou úpravou (písomná, ústna). Iné náležitosti musí spĺňať zmluva o prevode rodinného domu, iné zmluva o prevode bytu, čo je zásadným momentom pre zavkladovanie vlastníckeho práva. Samozrejme, ešte môžu byť dané prevody limitované existenciou tiarch (in rem, in personam). Taktiež je možné na nehnuteľnostiach zriadiť právo doživotného užívania. Ide o komplexnú tému, ktorú treba posúdiť. Radi Vám aj s uvedeným pomôžeme.

Počas podnikania nie je výnimočným javom, ak nedôjde zo strany dlžníka ku riadnemu uhradeniu svojich záväzkov, čím sa dostane do omeškania. Je prirodzené, že okrem zárobku veriteľa je ten častokrát v situácií, kde musí financovať chod svojho podnikania, častokrát zo svojich úspor resp. peňazí. Tento stav nie je žiadúcim a je potrebného ho riešiť. Spôsob vymáhania veci mimosúdne nie je podmienkou na jeho súdne uplatňovanie no pre zachovanie korektnosti a obchodných vzťahov je vhodné. Samozrejme, vznik pohľadávky nemusí byť viazaný len na vystavenú faktúru za odplatu za tovary a služby. Môže to byť aj vymáhanie nároku na náhradu škody, prípadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je potrebné si uvedomiť, že čím je vymáhaná pohľadávka vyššia, tým je súdny poplatok vyšší a tým je v prípade neúspechu protistrane priznaných viac čo do nároku na náhradu trov konania. Samozrejme, mať strach z možného neúspechu vymáhania nie je alternatíva a vymáhať ju je potrebné (za štandardných podmienok, keď nejde o premlčanú pohľadávku atď). Pohľadávka sa skladá z istiny a jej príslušenstva ktoré štandardne tvoria úroky z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, posúdenie premlčania pohľadávky, zvolenie čo najvhodnejších možností alternatív je potrebné individuálne posúdiť. Radi pomôžeme aj s uvedeným, neváhajte sa na nás obrátiť.

Podlieha majetok konkurzu? Do akej miery bude pohľadávka veriteľa uspokojená? Odpoveď na druhú položenú otázku nemá nikto, závisí od viacero premenných, ktoré môžu nastať. Na to, aby vôbec mohol byť majetok v konkurze speňažený, musí podliehať konkurzu. Čo je konkurzným majetkom určuje § 67 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj „ZKR“): Konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. Ide o základnú premisu konkurzného majetku podľa 2 časti ZKR, pričom tento zákon ustanovuje aj iný majetok za majetok podliehajúci konkurzu, napr. v prípade majetku úspešne odporovaného správcom. O majetku podliehajúcemu konkurzu vypovedajú zverejnenia v Obchodnom vestníku SR a správcom vedený správcovský spis. Existencia takého majetku bude mať priamy vplyv na rozsah uspokojenia pohľadávky veriteľa v konkurze. Radi pomôžeme aj s uvedeným, neváhajte sa na nás obrátiť.

Insolvenčné konania sa vo všeobecnosti udejú pri spolupráci s veriteľskými orgánmi. Predmetom článku sú tieto orgány v konkurzných konaniach. Tieto veriteľské orgány sa skladajú zo zistených veriteľov, ktorý svoju pohľadávku riadne v konkurznom konaní uplatnia v zmysle prihlášky, ktorá spĺňa atribúty dané platnou právnou úpravou (a neboli v stanovených lehotách popreté, prípadne sa na tie neprihliada ex lege). Hovoríme len o nezabezpečených veriteľoch, zabezpečení veritelia majú odlišné postavenie v konkurzoch. Pojem veriteľské orgány zahŕňa aj schôdzu veriteľov a aj veriteľský výbor. Veriteľský výbor je 3 členný alebo 5 členný exekutívny orgán, ktorého úlohou je riadne zastupovať záujmy veriteľov tak aby došlo k čo najviac možnému uspokojeniu veriteľov. Kto a za akých podmienok môže byť členom veriteľského výboru určuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov, pričom ten je volený schôdzou veriteľov. Schôdza veriteľov je orgán, ktorého úlohou (okrem iných zákonných oprávnení) je ustanoviť aj členov prvého veriteľského výboru. Na schôdzi veriteľov sa zúčastnia veritelia, pričom ich hlasovanie a možnosti byť členom veriteľského výboru sa riadi platnou právnou úpravou (môže byť limitované). Ide o dosť komplikované orgány a nedá sa zovšeobecniť „správny“ postup, preto nás neváhajte kontaktovať. Radi Vám aj s uvedeným pomôžeme.

Reštrukturalizácia obchodných spoločností je upravená v zákone č. 7/2005 Z. z.. Tento zákon upravuje presný postup spojený s reštrukturalizáciu a jej podmienky. Uvedený proces je dosť prísne stanovený a zmeškanie akýchkoľvek lehôt je právne neakceptovateľné. Celý proces reštrukturalizačných konaní bude spravovaný špeciálnym správcom, ktorý má na uvedené spôsobilosť. Je ale potrebné dodať, že v rámci reštrukturalizačných konaní majú aj jednotliví veritelia množstvo práv a povinností, ktorých nesplnenie v určených lehotách má priamo súvis na úhradu záväzku, čo nakoniec každého veriteľa bude zaujímať. Či už ste na strane obchodnej spoločnosti, ktorá potrebuje posúdiť možnosti aplikovania reštrukturalizačných pravidiel alebo ste na strane veriteľa, ktorý chce dosiahnuť čo najvyššiu mieru uspokojenia svojej pohľadávky, radi Vám s týmto pomôžeme. Reštrukturalizačný proces je komplikovaný a je potrebné minimalizovať všetky možné nepriaznivé scenáre a dosiahnuť pri tom požadovaný výsledok. Treba si ale uvedomiť, že tento proces je spojený s ponížením pohľadávok, preto úplné uspokojenie veriteľov nikdy nebude možné. Stále ale je možné v rámci existujúcich a zákonných bariér získať čo najviac. Sme pripravení pomôcť.